O poslušnosti
„Veď poslušnosť je lepšia než obeta a poddanosť lepšia ako tuk baranov!
Lebo odbojnosť je (ako) hriech čarodejníctva,
svojvoľnosť je (ako) hriech modlárstva.“
(1 Sam 15, 22-23)
Boží Syn, Ježiš Kristus, stal človekom a stal sa aj vzorom dokonalej poslušnosti. V Nazarete dobrovoľne podriadený a poslušný rodičom.
A po celý život je bezvýhradne podrobený vôli Nebeského Otca.
„Lebo som nezostúpil z neba, aby som plnil svoju vôľu,
ale vôľu toho, ktorý ma poslal.“
(Jn 6,38)
Najkrajším vzorom cnosti poslušnosti po Pánovi Ježišovi je
Preblahoslavená Panna Mária.
Svätý Augustín učí, že „ako Eva svojou neposlušnosťou uviedla ľudské pokolenie do skazy, tak Mária sa poslušnosťou stala príčinou našej spásy.“
Ako? Pán Boh posiela k nej archanjela Gabriela, ktorý jej oznamuje, že sa má stať matkou Spasiteľa. Mária odpovedá:
„Hľa, služobnica Pána, nech sa mi stane podľa tvojho slova.“(Lk 1,38)
Mária vedela, že jej dušu vtedy prenikne meč bolesti; avšak necúva pred obetou, ale opakuje: „Hľa, služobnica Pána“. Stala poslušnou až na smrť, až účasťou na Ježišovej smrti a Prebolestná Matka.
V cirkvi sa stretávame často s poslušnosťou, ktorá je:
poslušnosť voči pápežovi
poslušnosť voci cirkevnej autorite biskupa
poslušnosť voči autorite kňaza
poslušnosť voči Božím prikázaniam
poslušnoť voči Božej vôli
Rozpory vznikajú keď poslušnosť voči Bohu, jeho svätej voli sa odstane do rozporu s polušnosťou vocči cirkevnej autorite
/https://dominikani.sk/o-cnostiach-s-tomasom-akvinskym-poslusnost/
https://www.vincentini.sk/data_web/editor_data/file/Cnosti_13.pdf
Posledná poslušnosť si vyžaduje modlitbu, hľkadanie Božej vôle, vzývanie Ducha svätého i vzájomné DIALÓGY.
Hľadať Pána a Jeho svätú vúľu je CNOSŤOU.
Boh svoju svätú vôľu zjavoval a zjavuje.
Niekedy nečakane nadprirodzeným spúsobom, niekedy ako cieľ hľadania a námahy a túžby po jej poznaní.