Katechizmus
208 Pred príťažlivou a tajomnou prítomnosťou Boha objavuje človek svoju nepatrnosť.
Pretože Boh je svätý, môže odpustiť človekovi, ktorý pred ním uzná, že je hriešnik:
„Nevylejem svoj rozpálený hnev…, veď som ja Boh, a nie človek, Svätý uprostred teba“
Apoštol Ján hovorí podobne: „Upokojíme si pred ním srdce, lebo keby nám srdce niečo vyčítalo, Boh je väčší ako naše srdce a vie všetko“ (1Jn 3,19-20) .
. „Boh poslal do našich sŕdc Ducha svojho Syna a on volá: ,Abba, Otče!‘“ (Gal 4,6) .
Toto poznanie viery je možné len v Duchu Svätom. (152)
Aby sme boli v spoločenstve s Kristom, musí sa nás najprv dotknúť Duch Svätý.
On nás predchádza a vzbudzuje v nás vieru.
Naším krstom, prvou sviatosťou viery, sa nám život, ktorý má svoj prameň v Otcovi a darúva sa nám v Synovi, vnútorne a osobne udeľuje skrze Ducha Svätého v Cirkvi:
Krst „nám udeľuje milosť nového narodenia v Bohu Otcovi) skrze jeho Syna v Duchu Svätom.
Lebo tí, čo majú v sebe Božieho Ducha, sú vedení k Slovu čiže k Synovi.
Syn ich však predstavuje Otcovi a Otec im dáva neporušiteľnosť.
Teda bez Ducha nie je možné vidieť Božieho Syna a bez Syna sa nik nemôže priblížiť k Otcovi, lebo poznanie Otca je Syn a poznanie Božieho Syna sa uskutočňuje skrze Ducha Svätého.“