Vedomé, i keď ukryté ničenie ľudskej dôstojnosti, je BOJ PROTI ŽIVOTU.

Ľudskú dôstojnosť a z nej vyplývajúce ľudské práva nestačí totiž iba vyhlásiť, ale musia sa stať súčasťou zmýšľania jednotlivcov a obsahom étosu daného spoločenstva. Proces uznania ľudskej dôstojnosti trval celé tisícročia, dnes sa pokúšame – úspešne i neúspešne – toto uznanie aj uskutočňovať v každodennom živote i v praktickej politike.

Právo na dôstojnosť každej ľudskej bytosti sa najprv musí stať záležitosťou svedomia jednotlivcov a základom každého osobného vzťahu. 

Rešpektovanie ľudskej dôstojnosti má všeobecnú platnosť. Kto spochybňuje alebo odmieta uznať ľudskú dôstojnosť iných, spochybňuje aj hodnotu vlastného života. Uznanie iných ľudí je základom prirodzeného mravného zákona, ktorý môžeme vystopovať vo všetkých známych náboženstvách. V kodifikovanej podobe ho nájdeme v Dekalógu a už na prvý pohľad je zrejmé, že práve ním sa inšpirovali aj tvorcovia Deklarácie základných ľudských práv. Prikázania sú adresované konkrétnej osobe a chránia každý ľudský život a jeho dôstojnosť. Samozrejmou súčasťou takto chápaného práva každej osoby je

 úcta k nej, garancia rešpektu pred jej slobodou i povinnosť chrániť ju pred každou diskrimináciou.

http://www.uski.sk/frames_files/ran/2004/cl040107.htm

V čom spočíva dôstojnosť človeka?

Dôstojnosť človeka je v tom, že je stvorený na Boží obraz,

má sa riadiť svedomím a

je zodpovedný za svoje konanie.

--------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

Mariánska komunita v Starej Haliči na Slovensku podporovala zjavenia v Amsterdame a svoje modlitby venovali aj 

PODPORE na vyhlásenie PIATEJ MARIÁNSKEJ DOGMY:  Mária SPOLUVYKUPITEĽKA.

Z tohto zjavenia pochádza aj MODLITBA ZA MIER MEDZI NÁRODMI.

O svojom titule Spoluvykupiteľka prehovárala Panna Mária talianskemu kňazovi, zakladateľovi Mariánskeo kňazského hnutia.

Pápež František sa zatiaľ nevyjadruje pozitívne k vyhláseniu tejto dogmy.

Pri jednom verejnom stretnutí s pútnikmi na hore Zvir vizionárka pani iveta Hudáková  odpovedala na otázku pútnika, 

či sa zaujíma alebo venuje aj zjaveniam v Amsterdame : To nie je moja " parketa!"

Vizionárka hovorí :

https://korzar.sme.sk/c/4842589/navrat-do-civilneho-zivota-bol-brutalny.html

Po piatich rokoch však Iveta dostala od Panny Márie znamenie, že čas zjavení sa končí. "Cítila som sa ponechaná napospas všetkému so zážitkom, ktorý neviem zdieľať so zvyškom sveta."

Hľadajúc pokoj vstúpila do Spoločenstva rodiny Panny Márie Spoluvykupiteľky v Starej Haliči. Deväť rokov niesla meno Mária Goretti a chodila na misie. "Dnes viem, že to bol únik zo samoty. Nebolo to zrelé rozhodnutie. Mala som pocit, že tam budem mať pokoj, že ma budú chrániť. A hoci som sa v tom nemýlila, ako som dospievala, zrazu som už nepotrebovala unikať a zistila som, že tam nemôžem zostať.

NENASLA POKOJ NA HORE ZVIR, NENASLA POKOJ VO SVOJEJ MODLIACEJ SA RODINE, PONECHANA NAPOSPAS,

NAPRIEK CIRKEVNYM HODNOSTAROM, ktori HORU ZVIR  "strazili."

POCIT SAMOTY. HLADANIE POKOJA. 

Mocný mecenáš, slovenský biskup Hnilica, ktorý túto mariánsku komunitu založil, ochorel a vizionárka bez jeho ochrany 

a v určitom zmysle protekčných podmienok už miesto v komunite nepotrebovala.

Ochranu našla v manželskom živote a za hranicami Slovenska.

Nie každému sú dané výnimočné možnosti,

ale všetci sa môžeme utiekať POD OCHRANU PANNY MARIE!