Spoveď (alebo
sviatosť zmierenia ,
pokánie )
je náboženský obrad, najmä v kresťanstve, kde veriaci vyzná svoje hriechy kňazovi (spovedníkovi) so skutočnou ľútosťou, aby získal odpustenie, uzdravenie a zmierenie s Bohom a Cirkvou, pričom kňaz v mene Boha udeľuje rozhrešenie.
Je to akt pokory, vyznania a obnovy duchovného života, ktorý sa líši v rôznych cirkvách
(katolícka osobná spoveď, protestantské hromadné alebo osobné vyznanie).
Vyznanie hriechov: Úprimné povedanie (ústne) previnení spovedníkovi.Ľútosť (pokánie): Skutočný smútok nad spáchanými hriechmi a snaha o nápravu.Rozhrešenie: Udelenie odpustenia hriechov kňazom v mene Boha.Cieľ: Duchovné uzdravenie, oslobodenie, zmierenie s Bohom a Cirkvou.
Prečo sa ľudia spovedajú?
Aby získali odpustenie, ktoré sám nemôžu dosiahnuť. Aby sa zbavili bremena hriechu a získali pokoj. Ako súčasť duchovnej praxe a rastu.
Katolícka/Pravoslávna: Sviatosť, osobná spoveď u kňaza/biskupa.Protestantské/Evanjelikálne: Často len vyznanie hriechov Bohu, menej formálne, nie ako sviatosť.
--------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
„Účinok tejto sviatosti je vyslobodenie z hriechu.“
Po prijatí rozhrešenia v sviatosti pokánia môže a zvyčajne aj zostane určitý dočasný dlh, ktorý sa má splatiť skutkami zadosťučinenia
---------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
Spoveď nie je AUTOMAT, do ktorého vhodíte zoznam hriechov a dostanete
potvrdenku o vymazaní. Ostáva ešte dlh, ktorý sa platí skutkami zadosťčinenia.
Spoveď nie je automat, i keď kňazi môžu spovedníkovi nariadiť vysloviť len takýto zoznam a
nezdržiavať, lebo oni pre to, aby ten pomysledný automat vydal tú potvrdenku,potrebujú
počuť "matériu". Stav duše ich často nezaujíma.
A tak sa može stať, že nejaká pani , ktorá každý deń pristupuje k stolu Pána , sa opýta:
Vy sa spovedáte zo všetkých hriechov? Lebo ja nie. / toto nie je vymslené/