.

Najsvätejšia Trojica alebo skrátene Trojica alebo Svätá Trojica^[1] alebo Presvätá Trojica^[2] je v kresťanstve spoločné pomenovanie pre tri Božské osoby – Otca, Syna a Svätého Ducha. Podľa kresťanov existuje len jeden, jediný Boh, ktorý je však v troch osobách. Je to tajomstvo viery, ktoré sa ľudským rozumom nedá pochopiť.

V Biblii sa výraz Najsvätejšia trojica, Svätá trojica alebo Trojjediný nevyskytuje

Spomínajú  sa tri Božské osoby spolu,

hlavne v Matúšovom evanjeliu (Mt 28,19^[11]): „Choďte teda, učte všetky národy a krstite ich v mene Otca i Syna i Ducha Svätého a naučte ich zachovávať všetko, čo som vám prikázal.“ /tzv.TRINITÁRNA FORMULA/

a  napr. na začiatku Prvého Petrovho listu (1 Pt 1, 2^[12]): „[…] ktorých Boh Otec vopred poznal a Duchom posvätil, aby boli poslušní a pokropení krvou Ježiša Krista: Milosť vám a pokoj v hojnosti.“

alebo nepriamo na konci Druhého listu Korinťanom (2 Kor 13, 13^[13]): „Milosť Pána Ježiša Krista a láska Božia i spoločenstvo Svätého Ducha nech je s vami všetkými.“

http://www.zoe.sk/?zoepedia&heslo=Trojica+-+dogma+Najsv%E4tej%9Aej+Trojice+v+u%E8en%ED+Cirkvi

DOGMA o NAJSVATEJŠEJ TROJICI / podľa katechizmu RKC/

„Na formulovanie dogmy o Najsvätejšej Trojici musela Cirkev vytvoriť vlastnú terminológiu pomocou pojmov filozofického pôvodu: «podstata», «osoba» alebo «hypostáza», «vzťah» atď. Tým však nepodriadila vieru ľudskej múdrosti, ale dala nový, nezvyčajný význam týmto termínom, ktoré mali od toho času vyjadrovať nevýslovné tajomstvo, ktoré «nekonečne presahuje všetko, čo môžeme ľudským spôsobom pochopiť»“ (KKC 251).

http://www.tlig.sk/testimonies/christian_catholic_laurentin3.html

Athanasius, Gregor......, Gregor....., Bazil.

Cirkev už od svojho prvopočiatku vyznávala vieru v najsvätejšiu Trojicu, najmä v liturgii.

Hlásajú ju tiež krstné formuly, symboly a chváloslovia (doxológie), ..

TRAJA VEĽKí TEOLOGOVIA SV.TROJICE, ktorých nazývajú gréckymi

Náuka o Bohu Trojjedinom čiže o Najsvätejšej Trojici je najhlbším tajomstvom kresťanskej viery.

V Starom zákone bolo toto tajomstvo iba načrtnuté,

až v Novom zákone Ježiš Kristus ho plne zjavil (Jn 1, 18).

1. Učenie o Bohu trojjedinom je základným článkom kresťanskej viery.

Týmto učením sa líši kresťanstvo od každého iného náboženstva.

Súcnosť jediného Boha môže človek spoznať jednoduchým rozumom.

Učenie o troch božských osobách v jednom Bohu nedokázal však ľudský rozum nikdy nájsť.

Dozvedá sa o ňom iba z nadprirodzeného Božieho zjavenia a tiež potom ho nemôže

pochopiť a vystihnúť.

Učenie o najsvätejšej Trojici je najhlbšie tajomstvo viery.

Zjavenie Božie nás poučuje o tom, že v jednom Bohu sú tri božské osoby:

Otec, Syn a Duch Svätý, krátko Najsvätejšia Trojica.

2. Z výkladu sv. Augustína, vyvodil sv. Tomáš Akvinský, že výchádzanie Syna od Otca, zo sebapoznania Otcovho, je plodením. Pri plodení totiž jedna živá bytosť pochádza z inej živej bytosti a dostáva od nej tú istú prirodzenosť. Plodenie sa spĺňa pri vychádzaní Syna z Otca. Sebapoznanie je životný úkon Boží, výrazom sebapoznania Otcovho je Slovo, ktoré má s Otcom tú istú podstatu, je s ním dokonale spojené, je Synom Božím. Tretia božská osoba, Duch Svätý, vychádza z Otca a Syna, ako z jedného pôvodu, a to jediným dýchaním. O tom nás poučuje jasne Písmo sv.: „Keď príde Tešiteľ, ktorého vám ja pošlem od Otca, Duch pravdy, ktorý vychádza od Otca, on o mne vydá svedectvo.“ (Jn 15, 26). Východní kresťania (Gréci, Rusi a i.) vykladajú slová „vychádza od Otca“ v zmysle výlučnom, t. j. že Duch Svätý vychádza jedine z Otca. Podľa niektorých sv. Otcov (latinskí) – sv. Augustín, a tiež gréckych (sv. Atanáz, sv. Gregor Nysský, sv. Cyril alexandrijský), zasa Duch Svätý vychádza podľa Písma (Sk 16, 7; Rim 8, 9; Gal 4, 6 ) aj zo Syna Božieho.

V Najsvätejšej Trojici rozoznávame štyri skutočné vzťahy: v Otcovi otcovstvo či plodenie, v Synovi synovstvo či splodenie, v Otcovi a Synovi dýchanie, v Duchu Svätom potom vydychovanie. Tento štvoritý vzťah je dôsledkom dvojakého vychádzania v Bohu. Medzi vzťahmi a vychádzaniami v Bohu nie je vecného rozdielu. Len tri vzťahy sa v Bohu líšia od seba vecne. Medzi otcovstvom a synovstvom je protikladný vzťah, taktiež medzi dýchaním a vydychovaním, teda tri vzťahy skutočne rozličné a protikladné. Týmito troma protikladnými vzťahmi vznikajú v jedinom Bohu tri božské osoby: Otec, Syn a Duch Svätý. Vzťahy v Bohu sa však nelíšia vecne od jeho podstaty. Jednotlivé božské osoby majú svoje osobné zvláštnosti. U Otca je to nezrodenosť a otcovstvo, u Syna synovstvo, u Ducha Svätého potom byť vydychovaný. Jednotlivým božským osobám privlastňujeme určitú vlastnosť pred inými. Otcovi sa prikladá všemohúcnosť a stvorenie, Synovi múdrosť a vykúpenie, Duchu Svätému potom láska a posvätenie.

posvätenie.

Učenie o Najsvätejšej Trojici nepochádza ani z filozofie (Platónovej, Filónovej a novo platónskej) ani z pohanských východných náboženstiev (perzského, indického, babylonského a egyptského). Náuka o troch božských osobách v jednom Bohu pochádza z nadprirodzeného prameňa Božieho zjavenia v Novom zákone. Je to tajomstvo, ktoré prevyšuje naše ľudské poznanie. Aj keď je nám vyjavené, nemôžeme ho svojim rozumom pochopiť a úplne preniknúť. Rozum ľudský sa snaží aspoň trochu toto tajomstvo objasniť rôznymi podobenstvami a obrazmi. Je to pravda, ktorá presahuje ľudský rozum, nie je však proti ľudskému rozumu, lebo neobsahuje nič nerozumné. Všetky námietky proti Najsvätejšej Trojici sa dajú pri správnom postupe vyvrátiť. Rozum, vierou osvietený, môže tajomstvo Najsvätejšej Trojice objasniť rôznymi podobenstvami a obrazmi a ukázať jeho primeranosť.

Spoločnosť svätého Bazila Veľkého - Články - O Svätej Trojici (spolocnostsbm.com)