• Zinscenované zhromaždenie: Do sály Čierneho orla v Prešove komunisti nakomandovali svojich straníkov, milicionárov, študentov a dokonca aj náhodné ženy, ktoré prišli v ten deň do mesta na trh. Títo ľudia vôbec nezastupovali gréckokatolíckych veriacich.
• Zrušenie únie: Zhromaždenie „schválilo“ vopred pripravený manifest, ktorým sa vyhlásila Užhorodská únia z roku 1646 za zrušenú. 
• Násilný prestup: Manifest deklaroval, že Gréckokatolícka cirkev sa rozpúšťa a všetci jej veriaci i kňazi sa automaticky stávajú členmi Pravoslávnej cirkvi podriadenej moskovskému patriarchovi.

• Uväznenie biskupov: Oficiálni gréckokatolícki biskupi – bl. Pavel Peter Gojdič a jeho pomocný biskup bl. Vasil Hopko – odmietli pravoslávie podpísať. Boli zatknutí, mučení a odsúdení vo vykonštruovaných procesoch. Biskup Gojdič neskôr zomrel v leopoldovskej väznici.
• Vysídlenie kňazov (Akcia P 100): Približne dve tretiny gréckokatolíckych kňazov odmietli zradiť svoju vieru a prestúpiť na pravoslávie. Komunistický režim ich preto aj s celými rodinami násilne vysídlil do českého pohraničia (najmä na prácu do poľnohospodárstva a tovární). 
• Zhabanie majetku: Všetky gréckokatolícke chrámy, fary a majetky štát okamžite odovzdal pravoslávnej cirkvi.

• Zriadenie komisie: Hirka okamžite reagoval na obrovský záujem verejnosti a zriadil osemčlennú teologicko-lekársku komisiu. Jej cieľom nebolo hneď udalosti zakázať, ale skúmať plody..
• Osobná prítomnosť a slávenie v slovenčine: Hoci je Litmanová rusínska obec s tradičným cirkevnoslovanským obradom, biskup Hirka si plne uvedomoval celonárodný rozmer. V decembri 1995 sám vystúpil na horu Zvir a koncelebroval svätú liturgiu v slovenskom jazyku.

PONUKA pre rímskokatolických veriacich:

• SLOVENSKÝ JAZYK a BYZANTSKY OBRAD boli jedinou ponukou aj pre rímskokatolíkov.
  

• Integrácia rímskokatolíkov: Miesto bolo od začiatku budované nadkonfesijne. Hoci je v správe Gréckokatolíckej cirkvi, program a liturgie sú prispôsobené tak, aby sa tu rímskokatolícki veriaci (ktorí tvoria väčšinu obyvateľov Slovenska) cítili plnohodnotne.
• Plnohodnotne sa rímskokatolíci majú na hore cítiť  s byzantskou liturgiou/?/ktorej nerozumeli a nerozumejú, a ktorá bola pre mnohých rímskokatolíkov skôr divadelným predstavením, počas ktorého mohli pristupovať k sv.prijímaniu a prijať kvasený chlieb premenený na Telo Krista namočený v prmenenom víne na Krv Krista.
• Už malé deti rímskokatolíkov sa počas hodín katechizmu učia pochopiť obrad sv.omše a budujú si vzťah k rímskokatolíckému obradu. Na hore Zvir však bez akejkoľvek prípravy sa rímskokatolíci majú bez nároku na slovo vysvetlenia zo strany svojich kňazov prisposobiť byzantskému obradu aj dodnes .V ponuke duchovných programov na hore Zvir sa nevyvíja iná spolupráca alebo podpora pre rímskokatolíckych pútnikov.
• Už malé deti gréckokatolíkov sú pripravovaná a poučované o symboloch, o priebehu a o význame toho, čo sa v greckokatolickej liturgii kona. Výsledkom tejto prípravy je, že dieťa v deň slávnosti presne vie, prečo je hrdým gréckokatolíkom, rozumie symbolom svojho chrámu a pristupuje k Eucharistii s hlbokou úctou k byzantskej tradícii svojich predkov.
• A TOTO SA NAZÝVA "BUDOVANIE BRATSTVA" MEDZI východnou a západnou cirkvou.
• Slovenskí rímskokatolíci nič nežiadali, prijali situáciu na hore Zvir počas zjavení. A keď niet dodnes  iného porozumenia a inej ponuky k Božiemu ľudu rímskokatolíkov, gréckokatolíci sa môžu tešiť z budovania tejto " jednoty" medzi východnou a západnou cirkvou. O to viac prekvapil /?/ spev medjugorskej hymny  v preklade. Toto sa nepovažovalo a nepovažuje  za "miešanie".
•  
•  
• VYSVETLENIE:
• Skutočnosť, že rímskokatolícki kňazi neslúžia rímskokatolícke sväté omše na hore Zvir, nie je prejavom odmietania alebo sporov. Vyplýva to z kánonického práva a liturgického poriadku Katolíckej cirkvi, pričom tento stav má jasné pastoračné pravidlá.
• Jednota, nie miešanie obradov: Hlavným liturgickým programom na hore sú byzantské sväté liturgie. Rímskokatolícki kňazi z okolitých farností majú svoju vlastnú pastoračnú zodpovednosť vo svojich farnostiach a bez osobitného povolenia alebo organizačného dôvodu neslúžia omše svojho rítu na pôde iného obradu.
• Kto žiadal miešanie obradov na hore Zvir? NIKTO
• Miešanie obradov (v latinskej cirkevnej terminológii označované ako commixtio rituum) znamená svévolné spájanie, kombinovanie alebo zamieňanie liturgických prvkov z rôznych kresťanských tradícií do jednej bohoslužby. [1]
  V prostredí Katolíckej cirkvi, kde vedľa seba žijú veriaci západného (rímskeho) a východného (napr. byzantského/gréckokatolíckeho) obradu, je miešanie obradov zakázané kánonickým právom
• príklad: Ak by gréckokatolícky kňaz slúžil svätú liturgiu a namiesto byzantských spevov by bezdôvodne zaradil rímskokatolícke pesničky z Jednotného katolíckeho spevníka, či vynechal ikonostas, bolo by ot miešanie obradov.
• Polskí rímskokatolíci,ktorí prichádzali počas zjavení, si vyhradili právo pre odslúženie sv.omší pre svojich pútnikov. Slovenskí rímskokatolíci to nežiadali.
• PRÍKLAD:
• Rozdiel v tom, prečo má gréckokatolícka liturgia svoje pevné miesto na rímskokatolíckej Mariánskej hore v Levoči, zatiaľ čo na gréckokatolíckej hore Zvir rímskokatolícka omša bežne nebýva, nespočíva v nerovnosti, ale v historickom kontexte, charaktere pútí a vlastníctve týchto miest.
• Mariánska hora v Levoči je najstaršie, najmasovejšie a celonárodné pútne miesto celej Katolíckej cirkvi na Slovensku. Už po stáročia (a najmä po páde komunizmu) tam prirodzene putujú rímskokatolíci aj gréckokatolíci. Keďže ide o celonárodnú svätyňu, program Levočskej púte je zámerne postavený tak, aby reflektoval oba katolícke obrady prítomné na Slovensku. Gréckokatolíci tam preto majú vyhradený svoj pevný čas pre byzantskú liturgiu (ktorú slúžia ich biskupi). 
• Hora Zvir v Litmanovej je, naopak, oficiálne gréckokatolícke pútne miesto pod priamou správou Prešovskej gréckokatolíckej archieparchie. Je to relatívne nové, lokálne špecifické miesto (vzniklo po roku 1990), ktorého cieľom a poslaním je primárne rozvíjať byzantskú mariánsku spiritualitu, spev akatistov a východné tradície
• Na Levočskú púť prichádzajú státisíce ľudí. Keďže gréckokatolíci sú na Slovensku menšinou (cca 4 % obyvateľstva), ich zakomponovanie do programu v Levoči im umožňuje prežiť celonárodnú púť vo vlastnom obrade. [1]
• Na horu Zvir prichádza veľké množstvo rímskokatolíkov, avšak tí prichádzajú s vedomím, že navštevujú gréckokatolícku svätyňu, aby načerpali z jej špecifickej byzantskej atmosféry. Pre rímskokatolíkov navyše účasť na gréckokatolíckej liturgii plnohodnotne nahrádza nedeľnú povinnosť. Nemajú preto pastoračnú potrebu vyžadovať tam rímskokatolícku omšu – idú tam zažiť východný obrad a zmierenie v spovedi.
•  Teologická rovnováha: Rovnaká dôstojnosť obradov
  V katolíckej teológii platí zásada, že všetky uznané obrady (tradície) majú úplne rovnakú dôstojnosť a práva. Žiadny obrad nie je nadradený inému len preto, že má viac veriacich. Gréckokatolícka cirkev nie je „podriadenou pobočkou“ rímskokatolíckej, ale sesterskou cirkvou sui iuris (svojho práva). Z pohľadu Vatikánu sú rímsky (latinský) obrad a byzantský (gréckokatolícky) obrad dve pľúca tej istej katolíckej cirkvi.
•  
  Ak by na Slovensku existovala len jedna jediná gréckokatolícka dedina s jedným chrámom, podstata učenia Katolíckej cirkvi o rovnosti obradov by zostala presne rovnaká.
•  
   
  Katolícka cirkev vo svojich oficiálnych dokumentoch (najmä v dekréte Druhého vatikánskeho koncilu Orientalium Ecclesiarum) jasne definuje, že:
• Všetky uznané rity (obrady) majú rovnakú dôstojnosť.
• Majú rovnaké práva a rovnaké povinnosti.
• Žiadny obrad nie je nadradený inému len preto, že má viac veriacich.
• Z pohľadu Vatikánu je cirkev rodinou sesterských cirkví. Ak by v nejakej krajine žila len hŕstka gréckokatolíkov, stále by boli nositeľmi plnohodnotnej, starobylej tradície, ktorú Cirkev chráni ako poklad. Počet veriacich nemenší duchovnú ani právnu hodnotu ich obradu.
• Realita: V krajinách ako Francúzsko alebo Rakúsko žijú roztrúsené komunity východných katolíkov (nielen gréckokatolíkov, ale aj arménskych či maronitských katolíkov), ktoré nemajú dostatok ľudí na založenie vlastnej diecézy. Fungovanie: Toto je presne ten model, ktorý sme spomínali pri „jednej dedine“. Vatikán v týchto krajinách zriaďuje tzv. Ordinariát pre veriacich východného obradu. Hlavou tohto ordinariátu sa stáva miestny rímskokatolícky arcibiskup (napríklad v Paríži či vo Viedni). Ten dostane od pápeža špeciálnu úlohu: chrániť ich, zabezpečiť im kňazov ich obradu a garantovať, že ich tradície nebudú pohltené rímskokatolíckou väčšinou.

  Tieto príklady ukazujú, že mechanizmus Katolíckej cirkvi je nastavený tak, aby prežitie kultúrneho a duchovného dedičstva nezáviselo od demografickej sily.